Vznik SZSU

Vznik Speváckeho zboru slovenských učiteľov a jeho existencia až do dnešných dní svedčí o zdravých koreňoch, ktoré tento strom dokážu niesť už takmer storočnicu. Myšlienka zasadiť ho sa zrodila pri príležitosti nostrifikačných skúšok v Prahe v roku 1920,

kde na záverečnej slávnosti účinkovalo Pěvecké sdružení moravských učitelů (ďalej PSMU) so svojím dirigentom Ferdinandom Vachom (1860 – 1932). Na týchto skúškach sa zúčastnila i početná skupina učiteľov z Trenčianskej župy. Koncert v nich zanechal hlboké dojmy a počas cesty vlakom sa rozvinula debata o možnosti vytvorenia takéhoto telesa i na Slovensku. Definitívne rozhodnutie začať v uvedenom ohľade konať, však vzniklo v decembri 1920.

Za dirigenta nádejného spevokolu bol požiadaný pán profesor Miloš Ruppeldt, správca Hudobnej školy v Bratislave, ktorý sa na to ochotne podujal a prvá schôdzka sa uskutočnila v budove Slovenského kruhu na Hlavnom námestí v  Trenčíne 15. januára 1921.

Skúšky sa konali raz za mesiac, vždy vo štvrtok, kedy mali školy tzv. feriálny deň. Cvičenie bolo od 8.00 ráno do 16.00 popoludní s hodinovou obedňajšou prestávkou a konalo sa zvyčajne v Trenčíne. Spôsob práce bol postavený na samoštúdiu – dirigent zadal úlohu, ktorú musel každý naštudovať doma a na skúške sa už len spoločne cvičilo, zospievavalo a ladilo. Na skúškach sa tiež cvičili rozličné hlasové, dychové, rytmické a iné spevné cvičenia, ako súčasť hlasovej výchovy.

Prvým neoficiálnym vystúpením zboru bolo zaspievanie pri „biliardovom stole“ v priestoroch Slovenského kruhu v Trenčíne 11. augusta 1922. Prvým oficiálnym vystúpením bolo účinkovanie na slávnosti odhalenia sochy básnika a kňaza Jána Hollého v Maduniciach 14. októbra 1923. Prvým celovečerným koncertom sa SZSU prezentoval 10. novembra 1923 v Novom Meste nad Váhom a na druhý deň sa predstavil v mieste svojho vzniku a pôsobenia v Trenčíne. Do konca marca 1933 SZSU uskutočnil 167 príležitostných vystúpení, z čoho bolo 95 celovečerných koncertov. Prvou aktivitou mimo Slovenska boli dve vystúpenia v Poľsku (3. septembra 1925). Prvé vystúpenia v Čechách boli 7. a  8. marca 1926 v Prahe a Pardubiciach. V zahraničí sa SZSU predstavil v dňoch 8. – 18. októbra 1927 na 8 koncertoch v Poľsku, 12. – 25. októbra 1929 na 16 vystúpeniach v Juhoslávii.

Počas tohto obdobia sa v SZSU vystriedalo presne 200 spevákov a  členská základňa sa stabilizovala na počte 61 členov. Vtedajšie proporcionálne rozloženie podľa hlasov predstavovalo – I. tenor 17 spevákov, II. tenor 13 spevákov, I. bas 18 spevákov a v II. base 13 spevákov.

V roku 1930 vznikol na Slovensku popri iných robotníckych spevokoloch aj dodnes existujúci mužský Robotnícky spevácky zbor „Bradlan“ v Trnave.

Vtedajšia hospodárska kríza sa podpísala na ďalšej činnosti SZSU. Hmotné postavenie učiteľov – členov SZSU – bolo veľmi slabé. Mnohí boli v počiatočnej učiteľskej službe a výdavky na účinkovanie v zbore veľmi zaťažovali osobný rozpočet. I keď sa po prvom koncerte začalo cestovné hradiť, nestalo sa to pravidlom a vyplácanie bolo viazané na celkový príjem z koncertov. Dokonca, aby bolo možné aspoň čiastočne kryť náklady na cestovné, stravné a nocľažné, obnovilo sa platenie členských príspevkov (24.-Kčs/rok), pokuty vo výške 10.-Kčs pre tých, ktorí svoju neúčasť na koncertoch neospravedlnili. V prípade neúčasti na aktivitách SZSU päťkrát za sebou, bol dotyčný člen vyškrtnutý z členstva v SZSU. Ťažká finančná situácia zboru, zlé hmotné zabezpečenie členov, prekážky členov na pracoviskách, choroby, rodinné problémy – to všetko nepriaznivo vplývalo na dochádzku. Začala veľká fluktuácia a je len samozrejmé, že všetky tieto skutočnosti sa nepriaznivo odzrkadlili na umeleckom výkone a raste SZSU. Uvedené okolnosti motivovali vtedajšie vedenie zaoberať sa myšlienkou vybudovania vlastného sídla. Postupom času táto idea nadobudla konkrétny tvar, ktorý bol zavŕšený v roku 1933 slávnostným otvorením Domova SZSU v Trenčianskych Tepliciach.

Zájazd na Balkán, od 17. októbra – do 6. novembra 1936, síce mnohých ľahostajných členov vzpružil, ale zhoršujúca sa vnútropolitická situácia v ČSR znamenala ďalšiu stagnáciu činnosti. V SZSU bolo pomerne veľa vojakov, ktorí v septembri 1939 museli narukovať, so vznikom Slovenského štátu sa u mnohých zmenili pôsobiská, redli i možnosti koncertovania. Za celé obdobie Slovenského štátu a vlastne počas celej vojny zbor uskutočnil 40 koncertov, z čoho iba jeden zájazd trval viac ako tri dni. Do cudziny SZSU ani nevycestoval i keď ponúk bolo dostatok.

Obdobie fašizácie spoločnosti zasiahlo i členstvo v SZSU. V roku 1941 dochádza k zlúčeniu Správy Domova SZSU a Predsedníctva SZSU pod priame riadenie Výboru SZSU, v snahe dostať nábožensky a politicky roztrieštené členstvo pod jedno riadenie. I napriek týmto snahám nebolo možné zabrániť stagnovaniu SZSU. Keď v roku 1942 začala nemecká moc expandovať i smerom k Domovu, v jeho priestoroch zbor nemohol využívať ani kanceláriu, ba inventár SZSU, ktorý bol pre Nemcov nepotrebný, bol umiestnený do skladiska zhlobeného z dosák, znamenalo to ďalšie obmedzenie jeho činnosti.

Koncertná činnosť zboru prakticky ustala po smrti dirigenta prof. Miloša Ruppeldta v roku 1943, kedy sa konali iba nácviky. SZSU sa nezúčastnil ani na III. speváckych pretekoch Zväzu slovenských speváckych zborov (ďalej ZSSS) v Martine 29. júna 1944 a bol len zastúpený novým dirigentom prof. Jánom Cikkerom, ktorý bol členom komisie.

Druhá polovica roku 1944 bola poznamenaná pôsobením značnej časti SZSU v Slovenskom národnom povstaní. Činnosť zboru stagnovala už i pri cvičeniach a ani jediné plagátované koncertné vystúpenie sa pre neúčasť dostatočného počtu spevákov neuskutočnilo. Pri príležitosti prvého výročia smrti prof. Miloša Ruppeldta (18. novembra 1944) bolo prítomných iba 21 spevákov, 28 spevákov sa ospravedlnilo a 21 členov nepodalo o sebe žiadnu správu. Toto bola posledná aktivita SZSU v období II. svetovej vojny.

História SZSU I – od roku 1920 – 1945
Translate »