prof. Miloš Ruppeldt
Prvým dirigentom SZSU bol profesor Miloš RUPPELDT (narodený 29. mája 1881 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 18. novembra v Bratislave). Po peripetiách života v mladosti v roku 1919 zasahuje do kultúrneho života Slovenska. Založil Hudobnú školu pre Slovensko, v ktorej bol menovaný za správcu a riaditeľa. Na školu povolal českých pedagógov, čím založil orientáciu slovenského hudobného školstva na tradície českého „hudobného školstva“. On sám vyučoval klavír. Jeho pedagogická činnosť však zostávala v tieni organizátorských aktivít – veľkou mierou sa zaslúžil o návrat Jána Levoslava Bellu na Slovensko, mal značný podiel na vzniku prvej ochotníckej Slovenskej filharmónie, kde bol zo začiatku i dirigentom, bol riaditeľom rozhlasu, riaditeľom autorského združenia, organizoval edície, založil Spolok slovenských umelcov, spolupracoval pri zakladaní a budovaní hudobných inštitúcií Slovenska. Pri vzniku SZSU sa stáva jeho prvým dirigentom. Osvedčil sa ako dobrý organizátor, na vtedajšie požiadavky interpretácie vokálnych skladieb – ovplyvnených ruskou zborovou školou – ako znamenitý dirigent a povolaný interpret slovenskej zborovej tvorby. Jeho láska k piesni, jeho hlboký umelecký cit vytvorili zo SZSU špičkové teleso. Svoju individualitu intenzívne vkladal do dirigovania a interpretácie českých zborov, do ktorých použitím vhodných techník vnášal viac slovenského citu a romantizmu, čím sa tieto skladby pre poslucháča stali bližšie a zrozumiteľnejšie.“ Jeho dirigentské schopnosti oceňujú i ďalšie posudky: „Prof. Ruppeldt vede sbor rukou pevnou, k tvůrčím individualitám jemně citlivou a s nejdokonalejším zdarem pečuje všude o výrazné a působivé podání skladby.“ „Miloš Ruppeldt , který dovedl svůj zbor přivésti na takovou výši slohové rázovitosti, je sbormistrem mistrovské techniky a velkou uměleckou osobností.“Patril medzi zakladateľov SZSU a ako jeho dirigent v ňom pôsobil vyše 20 rokov. Viedol ho verne a statočne svojou skvelou húževnatosťou, energiou, vôľou, láskavosťou a obetavou prácou. Tieto jeho vlastnosti previedli zbor i cez najťažšie úskalia zborovej techniky a vytvorili z neho všeobecne uznávané umelecké teleso vysokej úrovne. Viedol zbor vždy k vyšším veľkorysejším umeleckým výkonom až do svojej náhlej a nečakanej smrti. Zomrel dňa 17. novembra 1943 po krátkej, ťažkej chorobe.
prof. Ján Strelec
Na valnom zhromaždení SZSU v októbri 1945, na ktorom bola uskutočnená reorganizácia SZSU a jeho splynutie s vybranou mužskou zložkou bývalého Zboru bratislavských učiteľov, bol za dirigenta SZSU zvolený prof. Ján Strelec (pre mužský zbor) a prof. Ján Cikker pre Ženský zbor bratislavských učiteliek, ktorý sa mal stať rovnocennou zložkou SZSU. Ján Cikker túto funkciu neprijal a po oslobodení sa venoval výlučne komponovaniu. Nedošlo ani ku uvažovanej fúzii so ženským zborom a SZSU zostal zborom mužským s agilným a na umeleckej výške stojacim dirigentom.S časovým odstupom možno jednoznačne konštatovať, že druhým dirigentom SZSU bol prof. Ján Strelec (narodený 23. decembra 1893 v goralskej dedine Katzvin, zomrel 28. novembra 1975 v Bratislave). Po skončení I. svetovej vojny, ako 26 – ročný, odišiel študovať do Prahy, kde bol poslucháčom odboru zborového spevu na konzervatóriu a súčasne študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Tu, študujúc u významných českých profesorov hudby, získava kvalifikáciu pre vyučovanie zborového spevu na stredných školách. Po skončení štúdií sa aktívne zapojil do budovania profesionálnej základne slovenského hudobného života a do výchovy nového hudobného publika. Bol činný na organizačnom poli, najmä v organizovaní hudobného školstva na Slovensku, pôsobil ako pedagóg, umelec a publicista. Po roku 1945 bol riaditeľom Konzervatória, prednostom hudobného odboru Povereníctva školstva, stál pri príprave zákona o Vysokej škole múzických umení a Slovenskej filharmónii a v týchto inštitúciách aj pôsobil. Jeho meno je nerozlučne späté so zakladaním a činnosťou speváckych zborov a vytváraním národného interpretačného vokálneho umenia a bolo frekventované prakticky v každom speváckom zbore na Slovensku. Bezprostrednú zásluhu mal na založení Spevokolu bratislavských učiteľov, pracoval v robotníckom spevokole Typograf v Bratislave, založil komorný súbor pri Vysokej škole múzických umení, spolupracoval so speváckym zborom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a po hlasovej stránke ovplyvňoval úroveň speváckeho zboru Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) na Sliači, v Piešťanoch v Bratislave. Jeho umelecká činnosť vyvrcholila dirigentskou prácou v SZSU. „Osobou prof. Jána Strelca dostal SZSU skúseného odborníka, ktorý sa všestranne staral o širšie hudobné vzdelanie spevákov či už odbornými výkladmi a rozbormi skladieb, prednáškami z dejín hudby, či z intonácie, alebo správneho spievania. Pod jeho vedením sa zbor od základu prebudoval, a to po stránke umelecko – pracovnej i personálnej. Nové ideové zameranie, systematické školenie jednotlivých hlasov, úplná zmena repertoáru so zameraním na súčasnú zborovú tvorbu pretvorili SZSU na reprezentačné teleso, ktoré spolu s Pěveckým sdružením moravských učitelů (PSMU) a Pěveckým sdružením pražských učitelů (PSPU) tvorí kompaktnú umeleckú trojicu v našej republike“.Pod jeho vedením sa SZSU dopracoval na popredné miesto medzi interprétmi slovenskej zborovej tvorby. Premiérovo naštudoval viaceré diela (napr. Suchoňov cyklus „O horách“, Moyzesov „Miesto venca“ a iné), postaral sa o ich štýlový prednes a tak ukázal spôsob prednesu slovenských vokálnych skladieb všetkým speváckym zborom na Slovensku. Za jeho vedenia dostal SZSU v roku 1949 Štátnu cenu. Kritika na pôsobenie prof. Strelca bola priaznivá: „Prof. Ján Strelec vedie zbor muzikálne a vie z neho už dnes dostať podivuhodnú škálu výrazovú i farebnú“ „Na prvý pohľad odborník v zborovom speve, temperamentný, ale i ukáznený. Jeho dielom je individuálny hlasový výcvik, aký je v tomto zbore uplatňovaný. Vládne v ňom veľká hlasová kultúra, zamedzujúca akýkoľvek naturalizmus.“ „Sbormistr J. Strelec je temperamentní hudebník, který dokonale rozumí požadavkům sborového spěvu i přednesového umění. Soubor citlivě a ukázněně se podřizuje jeho bezpečnému vedení, které umí dát každé skladbě žádoucí tvář, přiléhavý výraz a působivé dynamické vypracování.“ „Prof. Strelec je pravým mužom predovšetkým svojim muzikálnym založením a svojou na slovo vzatou odbornosťou vo veľkom štýle. Ovláda zbor dokonale. Jeho gesto je temperamentné, no obyčajne určité a vie bez ťažkostí zo zboru dostať všetky dynamické možnosti.“ „Vyvrcholením jeho dirigentskej činnosti bolo dirigovanie niekoľkých koncertov s Maďarským štátnym mužským zborom v Maďarsku v roku 1958, kde tiež dokonalé zvládnutie zborov mu „umožnilo priamy kontakt so spevákmi, ako aj suverénne ovládanie reprodukcie i v najmenších detailoch. V rovnakej miere vyhovel charakterom bojovým, zádumčivým i meditatívnym, ako aj temperamentným a tanečným.“ „O umeleckom výkone boli však i kritiky menej priaznivé, sledovali však výlučne zvýšenie umeleckého výkonu SZSU a boli písané z „lásky k SZSU a k slovenskému hudobnému umeniu.“
prof. Juraj Haluzický
Zbor viedol v rokoch 1954 – 1977. Zaslúžil sa o zdisciplinovanie zboru po intonačno-rytmickej stránke a zdokonalenie interpretačnej úrovne zboru. SZSU postupne dostal na takú úroveň, že získal vážny rešpekt nielen v ČSR, ale úspešne sa prezentoval už aj na zahraničných pódiach v zahraničí.
prof. Peter Hradil
Narodil sa v Brne, v hudobníckej rodine skladateľa, pedagóga a zbormajstra Karla Hradila, kde dostával základy hudobného cítenia a vzdelania. Už počas štúdia na brnianskom Konzervatóriu, kde sa venoval hre na klavíri a organe, asistoval v speváckych zboroch, ktoré dirigoval jeho otec. V roku 1961 prešiel na Vysokú školu múzických umení do Bratislavy. Štúdium zborového dirigovania u prof. Juraja Haluzického ukončil v roku 1965 s vyznamenaním a v roku 1973 absolvoval orchestrálne dirigovanie u Ľudovíta Rajtera. V rokoch 1962-1966 zastával funkciu asistenta dirigenta v speváckom zbore Lúčnica. V rokoch 1968–1970 bol zbormajstrom detského speváckeho zboru Slniečko v Bratislave. V rokoch 1968–1972 bol druhým zbormajstrom v Slovenskom národnom divadle, v rokoch 1970–1974 umeleckým vedúcim a dirigentom Miešaného zboru bratislavských učiteľov a asistent zbormajstra v Slovenskom filharmonickom zbore. Spoluzakladal Sláčikový orchester detí a mládeže v Bratislave, bol predsedom mnohých porôt na domácich i medzinárodných súťažiach zborového spevu. Ocenením jeho umeleckých kvalít bolo, že v roku 1977 sa stal po prof. Jurajovi Haluzickom zbormajstrom Speváckeho zboru slovenských učiteľov (SZSU), s ktorým absolvoval mnoho úspešných turné. SZSU ostal verný až do konca svojho života (2001). Po skončení štúdia ostal naďalej pôsobiť na Vysokej škole múzických umení, najskôr ako odborný asistent, od roku 1983 ako docent, až napokon od roku 1989 ako profesor. Zastával tu aj funkciu prodekana Hudobnej fakulty a prorektora školy. Bol členom habilitačných a inauguračných komisií, členom medzinárodných odborných porôt a predsedom národných porôt.