Činnosť SZSU po roku 1971
Oslavami 50. výročia vzniku SZSU nastal priestor pre ďalší rozmach činnosti zboru. Absolventi prof. Haluzického na VŠMU v odbore zborového dirigovania sa fundovane chopili príležitosti a poloprofesionálne i amatérske spevácke zbory pod ich vedením
úspešne napredovali. Uvedené obdobie v zborovom hnutí patrí medzi najplodnejšie. Do tohto kontextu sa radí i činnosť SZSU.
V roku 1972 pokračuje tradícia účinkovania na centrálnych oslavách Dňa učiteľov v Bratislave alebo v Prahe (okolo 28. marca), na ktorých sa striedali vyspelé učiteľské spevácke zbory z celej ČSSR, doplnené koncertným zájazdom v Bulharsku.
Nasledujúce roky sa niesli v znamení koncertných zájazdov do Belgicka, Holandska, Dánska, Estónska, Nemeckej spolkovej republiky, ale i domácich koncertov v Bratislave, Záhorí, Liptove, Banskej Bystrici, Rožňave i Košiciach. Do Belgicka sa študovali reprezentatívne skladby slovenskej zborovej literatúry i „bonbóniky“ z belgickej zborovej literatúry. V doterajšej histórii SZSU sa toto najdlhšie koncertné turné uskutočnilo v auguste a trvalo necelé tri týždne. Uskutočnilo sa na platforme recipročnej výmeny s partnerským Hasselts´ á cappella chor z Hasseltu, ktorý Slovensko navštívil v máji.
Päťdesiatemu piatemu výročiu vzniku SZSU bol venovaný celý rok 1976. Koncerty sa uskutočnili v Prievidzi, na východnom Slovensku v Trebišove, Michalovciach a Sobranciach, ale i na južnom Slovensku v Dunajskej Strede a Šamoríne. Jubilejný koncert sa uskutočnil v rámci Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach. Augustové koncertné turné v chorvátskych mestách Rijeka a Opatija, kde bol zbor hosťom Speváckeho zboru „Jeka Primorje“ z Rijeky, bolo iba intermezzom v domácom koncertovaní. To pokračovalo v septembri v okolí Zvolena a v októbri na Spiši.. Koncert v Bratislave v rámci XI. Slávností zborového spevu dirigoval prof. Haluzický. Bol neoficiálne venovaný jeho 65. narodeninám a po jeho skončení, podľa vzoru najlepších hráčov v kanadskej NHL dostal dirigent zlatý prsteň s iniciálkami „klubu“ – SZSU. Pri tejto príležitosti oficiálne oznámil ukončenie svojej umeleckej práce v SZSU. Na poste dirigenta pôsobil 22 rokov. V zborovom hnutí Slovenska vstúpil so SZSU do Európy, čím otvoril dvere ostatným slovenským speváckym zborom.
Dňa 11. decembra 1976 navštívili predstavitelia SZSU Petra Hradila, odb. asistenta VŠMU a dirigenta Slovenského filharmonického zboru s ponukou na prevzatie dirigentského postu zboru. Peter Hradil ponuku prijal a prisľúbil účasť na budúcoročnom januárovom cvičení v Trenčianskych Tepliciach. Toto sa uskutočnilo 15. januára 1977, kde bol členskou schôdzou SZSU do funkcie dirigenta schválený. Ako dirigent vstúpil na pôdu Domova SZSU v decembri v roku 1977. So zborom sa zoznamoval priebežne, študoval jeho dramaturgiu a na uvedený post sa zodpovedne pripravoval. V umeleckej práci mu bol v značnom rozsahu nápomocný vicedirigent PhDr. Jozef Vakoš i ostatní členovia umeleckého vedenia. Jeho prvým dirigentským koncertným vystúpením bol februárový koncert v Trnave. Dôkladná súhra zboru s novým dirigentom, riešenie novovznikajúcich umeleckých problémov si vyžadovalo v roku 1978 sústredenú prácu, preto sa koncertná aktivita zboru orientovala na domáce publikum.
Rok 1979 sa niesol v znamení príprav na koncertné turné po Belgicku. Orientácia na túto krajinu bola evokovaná záujmom speváckeho zboru „L´emulation“ z mesta Verviers vo valónskej časti Belgicka (Slovensko navštívil v júni). Po koncertoch v okolí Žiliny, Bratislave, Púchove, vo Vranove nad Topľou, Veľkých Kapušanoch a Trebišove zbor účinkoval na Konferencii učiteľov v Spišskej Novej Vsi. V júli toho roku absolvoval spomínaný koncertný pobyt v Belgicku. Tu bol nekompromisne vtiahnutý do víru trhovej ekonomiky, keď v priebehu týždňa absolvoval 9 koncertov s jednoznačným cieľom – zarobiť hostiteľom prostriedky na krytie nákladov pobytu. Boli situácie, kedy jeho členovia v smokingu strávili celý deň, ba absolvovali v nich i prehliadky historických pamätihodností. V ďalšom období roka to boli koncerty v Trenčianskych Tepliciach, spoločné koncerty s PSMU na Morave a napokon koncom roka v Bratislave v rámci BHS.
Južnému Slovensku boli určené koncerty na začiatku roka 1980. V máji priniesli koncerty na Orave nezabudnuteľné dojmy z odhalenia sochy slovenského spisovateľa Martina Kukučína pri príležitosti prenesenia jeho telesných pozostatkov. V júni sa z poverenia Ministerstva kultúry SSR zbor úspešne zhostil reprezentácie ČSSR na festivale podunajských štátov bulharskej Silistre. Jeho výkony pri interpretácii rozsiahlejších slovenských zborových diel (A. Moyzes – Santa Heléna a Suchoňových kompozícií) vyvolalo značný pozitívny ohlas u laickej i odbornej verejnosti zborovo vyspelého Bulharska.
V jubilejnom roku 1981 zbor začína svoju koncertnú činnosť nahrávkou LP platne v nahrávacom štúdiu hudobného vydavateľstva OPUS v Pezinku. Titulom boli vokálne skladby Mikuláša Schneidra-Trnavského ako súčasť profilovej platne autora. Koncertné aktivity smerovali do miest, v ktorých boli prvé koncerty SZSU – Trenčína a Nového Mesta nad Váhom. Potom nasledovala Banská Bystrica a okolie, záhorácka Senica a Myjava, oravský Dolný Kubín a Rabča. V auguste uskutočnil historicky prvú návštevu Talianska, ako hosť speváckeho zboru „Coro Madrigalisti in Toscana“ z Magliana. Pri tejto príležitosti navštívil i mesto miest – Rím – a zaspieval v Chráme sv. Petra vo Vatikáne. Vyvrcholením osláv jubilea bol koncert v rámci Bratislavských hudobných slávností v Bratislave, kde úspešne premiéroval skladby: L. Burlas Hymnus času a I. Hrušovský: Smutná spievanka. Umelecké výsledky v jubilejnom roku potvrdili ďalší umelecký rast jeho interpretácie.
Topoľčany, Partizánske, Bratislava a Praha sa stali cieľom koncertnej aktivity zboru v roku 1982. Medzitým bol SZSU gréckym manažérom Chev. Zevelekisom pozvaný na festival na gréckom ostrove Lefkas. Po prvýkrát sa zbor vybral na komerčný koncertný pobyt. Historické pamiatky Grécka i koncert na festivale zanechali obojstranné hlboké dojmy.
Nastávajúci rok 1983 koncertne začínal v Považskej Bystrici a okolí, pokračoval koncertmi v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Poprade, Bratislave, Karlových Varoch a Mariánskych Lázňach. V januári 1984 bol na výročnej schôdzi zvolený nový výbor a do funkcie predsedu SZSU bol zvolený PaedDr. Ján Leporis, ktorý po 21 rokoch vystriedal dovtedajšieho predsedu Vojtecha Jakubíka. V umeleckom vedení sa zmeny nekonali. Sériu spoločných koncertov s PSMU, orientovaných na 40. výročie SNP, oba zbory realizovali v auguste s koncertmi v okolí Ostravy a na Slovensku (Bratislava, Trenčín, Trenčianske Teplice). V prvej polovici septembra zbor účinkoval na oslavách výročia bratského speváckeho zboru „Kolo“ zo Šibenika v Juhoslávii, s dvoma koncertmi i v meste Vodice. Novembrový termín mal dve časti – najskôr v Modre a Šenkviciach a na jeho záver v Břeclavi a v Brne (koncerty organizovalo PSMU). Výnimočným bol i decembrový termín, kedy SZSU koncertoval v Žiline a Čiernom pri Čadci.
Príprave účasti na súťaži v Španielsku, prijatiu španielskeho zboru na Slovensku a účinkovaniu SZSU v Prahe bol venovaný prakticky celý rok 1985. Po februárových koncertoch v Martine, Zlatých Moravciach a v Nitre, v polovici marca zbor koncertoval v Leviciach. Koncom mesiaca októbra a začiatkom novembra SZSU vycestoval na turné po Francúzsku a Španielsku s koncertmi v Strassbourgu a účasti na súťaži v baskickej Tolose. Po koncerte v Hondaribii (mestečko neďaleko San Sebastianu), ktorého miestny spevácky zbor sprostredkoval španielsky pobyt, nasledovala návšteva mesta Pamplona a počas spiatočnej cesty Barcelona i prehliadka niektorých miest francúzskej Riviéry. Novembrové kúpanie v mestečku Saint Tropez, či „hazard“ v kasíne v Monte Carlo boli zaujímavým spestrením turné.
V roku 1986 koncerty smerovali na juh (Lučenec, Poltár), na Oravu (Námestovo, Tvrdošín) i na východ (Trebišov a Streda nad Bodrogom). Jubilejný koncert bol v júni v Trenčianskych Tepliciach v rámci Hudobného leta. Ďalšou príležitosťou pre prezentovanie umeleckej úrovne SZSU bol septembrový koncert v Bratislave, organizovaný pri príležitosti osláv 75. narodenín prof. Juraja Haluzického. Koncertovanie v jubilejnom roku skončil na koncertoch v Trenčianskej Teplej, Trenčianskych Tepliciach a Púchove. V tomto roku došlo i k zmene umeleckého vedenia SZSU, na post vicedirigenta bol zvolený Mgr. art. Emil Gálik, ktorý vystriedal PhDr. Jozefa Vakoša.
Rok 1987 sa niesol v znamení vrcholiacich príprav na významnú európsku zborovú súťaž, tentoraz v talianskej Gorícii. Júlová účasť na uvedenej súťaži znamenala ďalší úspech SZSU i napriek tomu, že kategória mužských zborov nebola zvlášť a súťažilo sa v kategórii spolu so ženskými zbormi (rovnako ako v roku 1985 v Španielsku). V druhej polovici septembra zbor znovu vycestoval, tentoraz do Juhoslávie s koncertovaním v mestách Trogir a Split. Záverečnými i v tomto umelecky úspešnom roku boli koncerty v Lučenci a Cinobani.
Považská Bystrica a Pezinok vytvorili priestor pre koncerty zboru v januári 1988. Dňa 3. júna SZSU koncertoval na otvorení Celoštátnej konferencie učiteľov v Paláci kultúry v Prahe a v ten istý deň i na celovečernom koncerte v Městské knihovně v Prahe. V júli prijal pozvanie Speváckeho zboru sofijských učiteliek a absolvoval koncertné turné po Bulharsku. Po dlhom čase sa na zahraničnom zájazde mohli zúčastniť i rodinní príslušníci, čo bolo v rodinách členov zboru prijaté so zadosťučinením. Koncerty boli dva: v Sofii a kúpeľnom meste Kjustendil na juhoslovanských hraniciach. Po návrate do vlasti hostila zbor Trnava, Banská Bystrica a Brezno. Decembrový termín bol obsadený koncertmi v Dubnici nad Váhom. V tomto roku bol dirigent SZSU Peter Hradil menovaný riadnym profesorom VŠMU v Bratislave.
Začiatok roka 1989 sa v koncertnom živote SZSU niesol v znamení koncertov v Žiline, tradičným koncertom ku Dňu učiteľov v Bratislave, na východnom Slovensku (Lipany, Humenné), Orave (Dolný Kubín, Istebné) a Morave (Kyjov a Uherské Hradiště). Na pozvanie Akademického zboru mesta Odesa na Ukrajine zbor v auguste nastúpil turné po Ukrajine s troma koncertmi v Odese. Koncom septembra nastúpil zbor na koncertné turné do Švédska, s koncertmi v Göteborgu a jeho okolí a na spiatočnej ceste chrámovým koncertom v nemeckom mestečku Rottenburg. Koncerty dirigoval prof. Peter Hradil. Počas tohto turné začal historický pohyb v Európe, znamenajúci pád „železnej opony“ a začiatok obrovských zmien v živote obyvateľov tzv. socialistických krajín. Udalosti ďalších dní sa prejavili i na umeleckom smerovaní SZSU.
Prievidzský koncert vo februári 1990 patril ešte ku klasickým, so svetským repertoárom a dramaturgiou. Večerný koncert 9. marca v Zlatých Moravciach bol vskutku historický. Po desiatkach rokov SZSU účinkoval pri svätej omši v miestnom rímskokatolíckom kostole. Pri jeho príprave i priebehu zohral veľmi dôležitú úlohu nestor mládežníckeho zborového dirigovania, profesor Gymnázia J. Kráľa a bývalý dlhoročný člen SZSU pán Július Podhorný, ktorého usmernenia a cenné rady zužitkoval prof. Peter Hradil pri tvorbe dramaturgie koncertu i konferencier PaedDr. Jozef Vakoš v sprievodnom texte koncertu. Vznikol tak precedens, trvajúci až do súčasnosti, a v prostredí chrámu zazneli duchovné skladby, ktoré tam odjakživa patria. V dovtedajšej činnosti skladby sakrálneho rázu rôznych štýlových období hudby SZSU interpretoval najmä v zahraničí, keďže ich domáce uvádzanie bolo problematické.
Rok 1991 bol jubilejným – SZSU si v ňom pripomenul 70. výročie svojho vzniku. Koncertovanie sa pomaly, ale isto presúva na účinkovanie pri sv. omšiach a koncertovanie po nich (Piešťany, Drahovce, Martin, Vrútky, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Púchov a okolie, Čadca a okolie). Jubilejný koncert sa uskutočnil v júli v rámci Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach. Pred jeho začiatkom sa v priestoroch Domova v Trenčianskych Tepliciach uskutočnila vernisáž výstavy „70 rokov SZSU“. Jej autorom, zostavovateľom a kurátorom v jednej osobe bol doc. PhDr. Tibor Sedlický, CSc. Technickú stránku realizovali pracovníci Mestského kultúrneho strediska v Trenčíne. Bezprostredne po koncerte vrcholila príprava na svetovú súťaž speváckych zborov vo Veľkej Británii. V dňoch 11. a 13. júla SZSU súťažil vo waleskom Llangollene a umiestnil sa rovnako ako v roku 1965 na striebornom mieste. Septembrové koncerty na Záhorí a októbrové v Považskej Bystrici a jej okolí mali jednoznačnú pečať chrámových. Záver roka koncertne skončil v Dolnej a Hornej Súči v decembrovom termíne.
Ďalšia účasť na súťaži, tentoraz v gréckych Aténach, poznamenala umelecké snaženie zboru v roku 1992. Na výročnej členskej schôdzi v januári bol do funkcie predsedu zvolený Mgr. Ján Hojo, ktorý po 8 rokoch vystriedal na tomto poste PaedDr. Jána Leporisa. Koncertná aktivita v prvom polroku neutíchala – vo februári v Trnave a Malženiciach, v marci v Nitre, Mojmírovciach a Komjaticiach, v máji v Trenčianskej Teplej a Trenčianskych Tepliciach. Počas koncertného pobytu na hornej Nitre (Bojnice a Partizánske) účinkoval SZSU 30. mája v Prievidzi na absolventskom koncerte súčasného vicedirigenta Mgr. art. Vladimíra Bálinta. Júlový koncert v Púchove a koncerty v septembri na východnom Slovensku (Lipany, Sabinov) boli príležitosťou na overenie si naštudovaného programu pre aténsku súťaž. Generálkou pred súťažou bol koncert koncom októbra v Čiernom pri Čadci. Cesta do Atén v prvej polovici novembra, pobyt v nich i návrat späť, bol poznačený problémami s dopravou a nejasnosťou znášania nákladov pobytu zboru. Na umiestnení SZSU v súťaži sa však neprejavili a zbor získal ďalšie strieborné umiestnenie. Bol zavŕšený ďalší z umelecky úspešných rokov!
Rok 1993 začal koncertmi v Trenčíne a Banskej Bystrici, výnimočným pre zbor bolo účinkovanie na celonárodnej púti k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne – Strážach v septembri v rámci koncertov na Záhorí. Októbrové koncerty sa uskutočnili v Leviciach a okolí. Novembrové koncerty začali 19. (piatok) v Turčianskych Tepliciach, popoludní zbor vycestoval do Liptovského Mikuláša, kde účinkoval na akadémii venovanej 50. výročiu smrti prof. Miloša Ruppeldta a večer sa vrátil späť. Na druhý deň absolvoval spoločne so Speváckym zborom slovenských učiteliek OZVENA chrámový koncert (bez spoločne spievaných skladieb) v Kláštore pod Znievom a tam účinkoval pri sv. omši aj v nedeľu. Začiatkom decembra účinkoval spoločne s PSMU na koncertoch v Ostrave a Opave.
Koncertná činnosť v roku 1994 začala v marci spoločnými koncertmi SZSU a SZSU „OZVENA“ v Považskej Bystrici a okolí. Júnové turné začalo koncertom v Martine, pokračovalo v Turčianskych Tepliciach a v nedeľu vrcholilo účinkovaním pri Pastoračnej sv. omši, celebrovanej pri príležitosti osláv založenia Gymnázia v Kláštore pod Znievom a vyvrcholilo cirkevnou slávnosťou posvätenia nového rímskokatolíckeho kostola v Hornom Hričove za účasti Otca biskupa Františka Rábeka. Októbrové koncerty sa uskutočnili na Spiši (Levoča, Spišské Vlachy a Spišská Kapitula).
Prvou aktivitou roku 1995 bola plánovaná účasť na dvoch súťažiach speváckych zborov – vo Švajčiarsku (s naštudovaním skladby I. Zeljenku „Virtus“, skomponovanej na objednávku k tejto súťaži) a v Českej republike. Februárové koncerty v Jacovciach a Kuzmiciach, marcové v Leviciach a Rybníku nad Hronom a aprílové v Poprade a vo Svite boli „odpočinkom“ v koncentrovanej príprave na súťaže. Tri koncerty v Trenčianskych Tepliciach (v júni, júli a auguste) boli generálkami na prvú súťaž vo švajčiarskom Neuchâteli 10. augusta a koncertovaním v jeho okolí. 1. októbra sa SZSU zapojil do Smetanovej súťaže speváckych zborov v českom Litomyšli s veľmi úspešným výsledkom – vo svojej kategórii získal zlatú medailu.
Vďaka porozumeniu sponzorov, no najmä riaditeľa Domova SZSU Mgr. Rudolfa Žáka, začali v roku 1996 „finišovať“ oslavy 75. výročia vzniku SZSU. Všetko snaženie vyvrcholilo 30. júna, kedy SZSU odcestoval na historicky prvé turné do zámoria. Z budapeštianskeho letiska sa cez Londýn letecky prepravil do Kanady, do mesta na západnom pobreží ležiacom v Britskej Kolumbii, Vancouveru. Tu sa stal na čas hosťom slovenských krajanov, aby sa v dňoch 3. – 6. júla zúčastnil na svetovej súťaži speváckych zborov KATHAUMIXW v meste Powell River. A získal zlatú medailu. Koncertoval a absolvoval turné po časti Britskej Kolumbie i v USA. Jubilejný koncert sa uskutočnil v Dóme sv. Martina 15. novembra, kde v rámci Bratislavských hudobných slávností spoločne s PSMU dokumentoval úroveň mužského zborového spievania pred najnáročnejším slovenským publikom.
V prvej polovici roku 1997 účinkoval SZSU na sv. omši pri mužskej púti na Kalvárii v Nitre, celebrovanej J. E. Otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Vzápätí zbor absolvoval letné cvičenie v Chorvátsku s koncertom v prímorskom kúpeľnom meste Senj. Benefičným chrámovým koncertom vo februári 1998 začala ďalšia koncertná sezóna. Pokračovala koncertom pri príležitosti Dňa učiteľov v Banskej Bystrici a Slovenskej Ľupči. Účinkovanie na celoslovenskej spomienke na Milana Rastislava Štefánika pri Mohyle na Bradle a akadémii v Brezovej pod Bradlom bolo splnenie si čestnej povinnosti národného mužského zboru. Prvý polrok bol zavŕšený koncertami v Nitre. Druhý júlový týždeň sa SZSU zúčastnil zborového „workshopu“ v španielskej Barcelone.
Rok 1999 začala koncertná činnosť SZSU vo februári v Leviciach, Tlmačoch a Rybníku nad Hronom, pokračovala v Senici, Smrdákoch, Brezovej pod Bradlom, Trnave, Zvolene, Kováčovej, Prešove, Košiciach a v Brne – Židenicích.
Januárový koncert v Púchove otvoril koncertný rok 2000. Vo februári SZSU koncertoval v Kúpeľnom dome v Lúčkach, Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. Po koncertoch v Seredi sa 18. marca konal večerný koncert v Konkatedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kde sa realizovala prvá časť „live“ nahrávky pre CD. Druhou časťou „live“ nahrávky pre CD v Dóme sv. Mikuláša v Trnave 14. februára 2001 sa začal jubilejný osemdesiaty rok nepretržitej umeleckej činnosti SZSU.
Významnou udalosťou v histórii zboru bolo pozvanie účinkovať na otvorení Celoštátnej konferencie učiteľov Slovenska v Bratislave, ktoré bolo zároveň „labuťou piesňou“ dirigenta prof. Petra Hradila. Vrcholom umeleckého snaženia zboru mal byť pripravovaný zájazd na ďaleký východ sveta – do „krajiny vychádzajúceho slnka“, do Japonska. Zájazd sprostredkoval, umelecky pripravoval a napokon sa ho zo zdravotných dôvodov nezúčastnil. Zbor odcestoval z viedenského letiska 30. júna bez neho… Celé turné dirigoval, so značným úspechom, vicedirigent SZSU Mgr. art. Vladimír Bálint. Neúprosná choroba napokon zvíťazila nad prof. Hradilom a 24. júla sa s ním hudobná verejnosť Slovenska rozlúčila. Prof. Peter Hradil jednoznačne patrí medzi dirigentov SZSU, ktorí sa hlboko vryli do jeho umeleckej i ľudskej histórie. Česť jeho pamiatke!